Zemiakový šalát, ktorý sa rozpadá, alebo kašovité halušky? Za mnohými neúspechmi stojí nesprávny varný typ. Vysvetlíme, čo znamenajú písmená A, B a C na vrecku.
Na vrecku so zemiakmi býva okrem odrody aj písmeno A, B alebo C. Nie je to označenie kvality, ale varného typu. Prezrádza, ako sa zemiak správa pri varení – či si udrží tvar, alebo sa rozpadne na jemnú kašu. Keď viete, čo písmeno znamená, ušetríte si veľa sklamaní.
Prečo sa zemiaky líšia
Rozdiel spočíva najmä v obsahu škrobu a sušiny. Zemiaky s nižším obsahom škrobu majú pevnú, voskovitú dužinu a pri varení sa nerozpadajú. Zemiaky s vysokým obsahom škrobu sú suchšie, po uvarení sa ľahko rozvaria a dajú sa krásne roztlačiť.
Typ A – šalátové
Zemiaky varného typu A sú pevné, jemne vlhké a po uvarení si zachovajú tvar aj pri krájaní na tenké plátky. Hodia sa všade, kde má byť zemiak viditeľný a celistvý:
- zemiakový šalát,
- zemiaky varené v šupke,
- zapekané jedlá z plátkov zemiakov,
- opekané plátky na panvici.
Dobrý zemiakový šalát stojí a padá na tom, že kúsky zostanú pekne oddelené a nezmenia sa na kašu.
Typ B – prílohové
Typ B je zlatá stredná cesta, preto ho mnohé domácnosti kupujú najčastejšie. Zemiaky sú prevažne pevné, ale trochu múčnatejšie ako typ A. Pri varení môžu mierne popraskať, no nerozpadnú sa. Použijete ich na:
- varené prílohové zemiaky,
- pečené zemiaky v rúre,
- hranolky a opekané zemiaky,
- polievky a guláše, kde majú zemiaky zostať v kúskoch.
Ak máte doma len jeden druh, typ B zvládne väčšinu bežných jedál.
Typ C – múčnaté
Múčnaté zemiaky majú najviac škrobu. Po uvarení sú sypké, suché a ľahko sa roztlačia. Práve to sa hodí pri jedlách, kde zemiak tvorí cesto alebo hladkú hmotu:
- zemiakové pyré,
- halušky, knedle a šúľance,
- lokše a zemiakové placky,
- zahustenie polievok.
Na lokše sa zemiaky zvyčajne varia v šupke, ošúpu sa a roztlačia ešte teplé. Múčnaté zemiaky potom potrebujú menej múky a cesto je vláčne.
Ako zemiaky skladovať
Zemiaky patria do tmavého, chladného, suchého a vetraného priestoru, ideálne do pivnice či komory s teplotou zhruba 4 až 8 °C. Na svetle zelenajú a v teple rýchlo klíčia.
Do chladničky ich nedávajte. Pri nízkej teplote sa časť škrobu mení na cukry, zemiaky dostanú sladkastú chuť a pri vyprážaní či pečení rýchlejšie tmavnú. Neskladujte ich ani vedľa cibule a jabĺk – cibuľa im odovzdáva vlhkosť a jablká uvoľňujú etylén, ktorý urýchľuje klíčenie.
Mladé zemiaky s tenkou šupkou vydržia len krátko, preto ich spotrebujte do niekoľkých dní.
Pozor na zelené miesta
Zelené sfarbenie šupky je signálom, že sa v zemiaku hromadí solanín. Je to prirodzená horká látka, ktorá vo väčšom množstve môže spôsobiť tráviace ťažkosti. Najviac ho býva v zelených častiach, v klíčkoch a tesne pod šupkou.
Zelené miesta a klíčky preto vždy hlboko vykrojte a takéto zemiaky radšej ošúpte. Ak je zemiak zelený vo veľkej časti alebo chutí horko, vyhoďte ho. Solanín sa varením ani pečením spoľahlivo neodstráni.
Na záver
Písmeno na vrecku je malý detail s veľkým vplyvom na výsledok. Na šalát siahnite po type A, na bežnú prílohu po type B a na cestá a pyré po type C. A skladujte ich v tme a chlade – vydržia dlhšie a budú chutiť tak, ako majú.
